Môj život s Bohom

Mám dojem, že Boh sa mi snaží niečo komunikovať, ale ešte si neviem tie jednotlive puzzle poskladať do celistvého obrazu. Zdá sa mi, že sa dáko podozrivo často počujem z rôznych strán tieto dve posolostvá:

1. Boh je stále s tebou, je stále prítomný v tvojom živote a nemusíš robiť nič pre to, aby si si zaslúžila Jeho prítomnosť alebo pozornosť. Je s tebou všade kamkoľvek ideš. Neohraničuj Jeho prítomnosť na čas tvojich stíšení a komunikuj s Ním a vnímaj Jeho prítomnosť počas celého dňa.

2. Ak žiješ s Ježišom, tvoj život bude to odrážať tým, že budeš premieňaná. Ohraničila si tvoje kresťanstvo na náboženstvo a potrebuješ sa opäť stretnúť  so živým Bohom.  A toto stretnutie ťa určite nezanechá rovnakou ako si teraz. Merítkom nášho kresťanstva je naša rastúca láska k Bohu a ľuďom a náš charakter stále viac podobný Kristovmu.

Musím sa priznať, že to teraz nezažívam. Nevidím u seba rast a zmenu. A dokonca som to prestala očakávať. Však sa snažím žiť najlepšie ako viem, a čo neviem, to si nejako ospravedlním. Ale myslím, že to nie je živé kresťanstvo so vzkrieseným Ježišom. Napríklad mojim terajším obrom, ktorého mám dojem, že už jednoducho musím poraziť je negativizmus, prinášanie problémov na scénu, pesimizmus. A ja som prestala veriť, že sa to môže zmeniť. Beriem to ako časť mojej povahy a vy všetci naokolo sa s tym jednoducho musim uspokojiť a tolerovať to. Ale myslim, že som zaspala na vavrínoch ak takto rozmýšľam. Veď ovocie Ducha je iné ako negativizmus, pesimizmus, netrpezlivosť a hnev. Dnes ráno som si s deťmi čítala verš, že kto je v Kristu je novým stvorením a staré veci už pominuli, všetko je nové. Takže aj táto moja stará a zdedená a od rodiny odpozorvaná vlastnosť môže byť premenená. Lebo žije s Kristom. Aj včera som si čítala v Mojžišovej knihe o tom, že náboženstvo židov bolo úžasné a jedinečné v tom, že bolo life-oriented, pričom iné náboženstvá boli information-oriented. Viera židov jednoducho ovplyvňovala ich každodenný život a medziľudské vzťahy. Myslím, že to je tá výzva pre do mnou.

S príchodom školského roka a tým opäť i systému do rodiny, obnovujem svoje pôsty raz za týždeň. Hlad je výbornou pripomienkou modliť sa. Dnes sa modlím za náš zbor, za rozbiehajúce sa služby a za služby, ktoré budeme robiť spolu s Pavlínkou. Som veľmi rada, že sme s Pajou vo väčšine vecí jednotné. Vidím, že to je úplne jedinečné práve pre tento vzťah – spoločná služba a zanietenie pre cirkev. Teším sa na to a som fakt v očakávaní, čo bude Boh robiť. Veľmi Ho vo všetkom potrebujeme, lebo bez Neho sme ako herci na pódiu. Modlím sa za to, aby On sám priviedol ľudí to tých “sietí”, ktoré sa snzažíme vytvoriť. MOdlím sa, aby Žilina bola mestom, ktoré sa už nebude spájať len s menom nášho primátora, ale všetci budú hovoriť o sláve Božej,ktorá tu bude zjavovaná.

Modlím sa aj za osobné uzdravenie, ktoré verím, že môže posunúť náš manželský vzťah.MOdlím sa, Boh uzdravil tie miesta v mojom srdci, kvôli ktorým nie som ochotná dôverovať, byť zraniteľná a odhalená. Potrebujem, aby obnovil moju “bazálnu istotu”. To môže spraviť fakt len On. Modlila som sa, aby mi ukázal, kde bol On uprostred tých situácií môjho ranného detstva. A pripomenula sa mi Kaye. Aj ona putuje od človeka k človeku, ale ako keby som videla Božiu ruku nad ňou, dokonca Božieho Ducha nad ňou. Alebo akokeby ju On niesol. To sú tie jedny stopy v jej piesku, ktoré teraz vidím. Lebo On ju nesie. A mala som dojem ako keby Boh hovoril, že tak to bolo aj so mnou. On bol so mnou a On ma niesol.A tomu skutočne verím. Len čo to moje srdce…Potrebujem, aby si Ho Pane uzdravil  – bez tvojho zásahu som ako rana, čo sa nehojí. Zahoj to, čo treba, Pane. Prosím.

Pustila som sa ďalej do čítanie Mojžišových kníh. S výkladom je to fakt fascinujúce. Momentálne Leviticus.

Dnešné pozorovanie z čítania Biblie bolo pre mňa zaujímavé tým, že uprostred všetkých tých rád toho ako by sme sa mali a nemali správať som pochopila, že to nie sú len také inštrukcie, ktoré sú dôležité smerom  k luďom/teda, že hlavne iní budú z toho profitovať/, ale budeme žať z toho prospech aj my, tí, ktroí sa tak správame.Potvrdením je napr. verš 17 – you own soul is nourished when you are kind, it is destroyed when you are cruel. Alebo – the good man finds life, the evil man death. A toto je vidieť v celej kapitole – Božie požehnanie a Jeho ruku nad tým, ktorí budú sa správať múdro. Tiež ma zaujal verš o tom, že je hlúpy ten, ktorý sa háda so susedom…, lebo ten ktorý je múdry drží jazyk za zubami…zaujímavé. Ale tiež bolo vyzývajúci verš o tom, že si nemám prisvojovať peniaze, ale ich rozdávať a byť štedrá. V konečnom dôsledku tak môžem rozmnožiť svoj majetok. ďalšou výzvou bolo n edôverovať peniazom, ale Bohu. Dokonca dnešný rodinný verš to posunul ešte ďalej – vaše správanie nech neovláda láska k peniazom, buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on povedal:nezanechám ťa ani ťa neopustím.

Pane Bože prosím ťa, aby tvoje slovo urobilo v mojom srdci prácu, ktorú ty si zamýšľal, aby sa udiala, keď si dnes tieto verše ku mne posielal. Otváram sa pre tvojho Ducha a Jeho pôsobenie. Ďakujem, že i dnes môžem počítať s tvojou pomocou a vedením. Pane Ty môžeš počítať s mojou ochotou nasledovať ťa a vydávať ti svoj život ako živú obeť.

Pomerne s veľkou nechuťou som začala čítať túto prvú knihu Biblie. Znechutenie však rýchlo pominulo. Bola to úžasná kniha príbehov o obyčajných ľuďoch a úžasnom Bohu. Dokonca aj posledné kapitoly, ktoré boli viacmenej o príkazoch a pravidlách ich spoločného žitia, sa stali pre mňa osobnou výzvou. A to hlavne cez usvedčenie prvým Božím prikázaním, že nabudem mať iných bohov okrem Hospodina. Duch Boží mi ukázal, že poriadok v byte a moja posadnutosť výkonom – sú mojimi bohmi. Oni určujú nakoľko hodnotná sa cítim, oni určujú moju úspešnosť a v nich nachádzam zmysel dní. Hrozné……Ale som rada, že na Pán vystavil tejto pravde a skutočne ma to urobilo slobodnou. Ako dôsledok tohto usvedčenia som znížila štandart poriadku a výkonu, začala som čas brať ako dar od Boha a nie ako svojho otrokára s bičom nado mňou a začala som sa viac venovať vzťahom a deťom. What a relief!

Čítanie Genesis mi tiež pomohlo vážiť si voľný prístup k Bohu a znovu si uvedomiť čo všetko sa udialo, keď Ježiš zomieral na kríži.

Veľmi rada by som pokročila vo vzťahu s Bohom smerom k priateľstvu. Chcela by som vedieť povedať o Ježišovi, že je môj priateľ. Určite tento druh vzťahu s Ním ešte nezažívam. Ale rada by som.