Filed under: Nezaradené
Stratila som zámer. Cítim sa tak zahanbená pred Bohom i pred sebou. Toľko som sa Boha pýtala v týchto dňochm, čomu sa mám venoavť, či zobrať tú ponuku práce od Zlatky Kramárovej, pomáhala som Paji rozvíjať službu ženám v zbore a zabudla som na to , že Boh už ku mne hovoril. A to veľmi jasne v lete počas dovolenky. Hovoril mi o tom, že sa mám tento školský rok venovať podpore zborovej práce resp. podporovať Sama v Déčku. A ja hľadám stále nieo iné, akoby toto bolo málo. Nemusíme mať zaneprázdnené životy, aby sme sa cítili efektívni. Potrebujem robiť len to, k čomu nás Boh volá. A mňa volá k podpore Sama a investícii do života mojich detí. To stačí. To je dostatočne dôležité ak to hovorí Boh. Ak by som zobrala Zlatkinu ponuku, už prestávam byť loajálna voči tomu, k čomu ma Boh povolal pre toto obdobie a začínam byť loajálna ešte voči niekomu inému. Taká som rada, že sa mi to všetko pospájalo. Ale nebolo by sa to možno udialo, keby včera neprišiel Tomáš a nepripomenul nám to. Jeho slová sú pre mňa skutočne ako “zlaté jablká na strieborných dielach, je rada povedanáv pravý čas” – príslovie 25/11. Ďakujem ti Bože.
A ešte niečo. Bože, keď sme spolu hovorili o mojom budúcom zamestnaní, povedal si, že nemám sa ísť ďalej dovzdelávať, že ty sa o všetko postaráš, že vzdelanie, ktoré mám, mi na tú prácu, ktorú máš pre mňa pripravenú – stačí. Že ty budeš mojím zamestnávateľom a zdrojom príjmu. Pane, musím sa priznať, že tej poslednej časti mám problém uveriť. Prepáč mi to. Mám kopu reálnych dôvodov si myslieť, že tak to nebude, že takto to nebude fungovať a pod. Správam sa ako Peter pri chytaní rýb, ako sme o ňom učili včera na besiedke…Ale ty si dokázal urobiť zázrak a zabezpečiť prísun rýb v netradičnom čase a netradičným spôsobom. A mám dojem, že mňa voláš k rovnakému postoju ako si volal Petra. Dôveruj mi. Dôveruj MNE. Nie Dušane, ale MNE. Tak ja to teda skúsim a púšťam to všetko zo svojich rúka dávam to do tvojich, Pane. Mám chuť povedať”odíď odo mňa Pane, lebo som hriešny človek” – tak ako to povedal Peter. Ale nie preto, aby si skutočne odišiel, ale preto, že sa naozaj cítim zahanbená a hriešna….. Pane, rozhodujem sa Ti dôverovať a púšťam tie záležitosti ohľadne peňazí a práce do tvojih rúk a do tvojej stratostlivosti a ja budem zatiaľ robiť to, k čomu si ma povolal.
amen
Pridaj komentár zatiaľ
Zanechať komentár
