Môj život s Bohom

Mám pocit, že ten víkend mal viac ako len dva dni. Naozaj sme toho zažili veľa a som rada. Bol to veľmi pekný víkend. Strávili sme ho s rôznymi ľuďmi , v podnetných rozhovoroch a v krásnej prírode. Bolo to super. Včera sme boli na Magure. Zdolali sme ju iba s 20 minútovými oneskorením od Hanky a starkého Mirka. Deti boli vynikajúce a zvládli to s minimálnym mrčaním a sťažovaním. Podvečer sme strávili nejaký čas s Bahurinskými. No a dnes sme mali premiéru v Rondel klube. Myslím, že to bola výborná nedeľa a výborný začiatok. Mám dojem, že miestnosť sa všetkým páčila, prišli noví ľudia, u detí na besiedke začali platiť nové pravidlá a počas Samovej výzvy k svedectvám, ľudia naozaj reagovali. To bolo super. Medzi nových ľudí patrila aj Ivana z Vlčiniec, ktorej sa tiež páčilo a povedala, že určite príde znova. Vďaka Bohu, že sa začína obnovovať jej záujem o Krista. Samo mal dve posoostvá od Pána pre zbor a jedno z nich bola výzva ostať dobrej mysle aj uprostred nejasnej a tažkej situácie a druhé posolostvo bolo výzvou k bdelosti ohľadom reality duchovného boja. Ja ho stále podceňujem, ale vidím, že duchovný boj je skutočne rozpútaný.

Na nedeľný obed/ktorý sa mi mimochodom veľmi nevydaril…/ sme pozvali Kenrica, pretože odchádza do Klenovca. Chceli sme vedieť príbeh, ktorý sa za tým skrýva. A bol úžasný. Pán Boh predivne viedol Kenrica a vkladal mu túžbu do srdca ísť do Klenovca a pomôcť tam miestnemu kazateľovi. Ako sa ukázalo, to bolo v podstate len odpoveďou na modlitby práve toho kazateľa. Otázky, prosby a modlitby, ktoré on vysielal k Bohu, Boh zodpovedal Kenricovi a poslal ho s týmto posolstvom a ochotu sa presťahovať – k tomuto kazateľovi , do Klenovca. Veľmi nás tento príbeh povzbudil modliť sa a dôverovať Bohu, že On vidí všetku aj túto našu prácu  v Žiline. A teiž som si uprostred toho uvedomila to, k čomu nás Danny často viedol, keď sa modlil za veci, aby sa udiali, že vždy sa  modlil, aby Boh zariadil tú vec alebo situáciu spôsobom, o ktorom nebude možné pochybovať kto je jeho tvorcom, že sa tým bude úžasný príbeh o Bohu a prinesie Bohu slávu. Z rozhovoru s Kenricom a tiež Paige som inšpirovaná očakávať od Boha väčšie veci, veci, ktoré má On naplánovné pre mňa. Pomaly sa nadchýnam pre to, že život môže byť viac ako to, čo si ja dokážem predstaviť, ale musím dať Bohu priestor a byť ochotná očakávať od Neho tieto veci. Život môže byť viac, ako ho len prežiť. Cítim vo vzduchu dobrodružstvo…..

Po 2 a pol mesiacoch som dnes rano vyprevadila svoje deti opäť do škôlky. Wow….aká zmena…boli sme spolu fakt dlho…zvláštny pocit….Myslím však, že ak budeme s nimi tráviť tak zmysluplne čas, ako sme to včera večer so Samim naplánovali, tak tieto doobedia v škôlke im prospejú. Tobi to ale neznášal veľmi dobre. Odchádzajú mu priatelia. Budem sa mu musieť viac venovať a nedovoliť, aby to, že je doma sám spôsobilo, že bude rozmaznaný. Reálne predpoklady k tomu teda sú…bude sám, nemusí sa s nikým o nič deliť celý deň, a keď prídu bratia, stále je tým najmladším a “najmilším”. Filipko je veľmi zlatý a šikovný chlapec. Verím, že si to konečne aj on už uvedomí a vzrastie mu sebavedomie. Chceme práve na tom u neho popracovať. No a Jakubko je znovu pre mňa najväčšou výzvou. Uniká zo všetkého, čo sa dá a tým sa aj vyhýba príležitostiam, kedy by mohol porásť intelektuálne alebo v praktických zručnostiach. Musím hov iac zapojiť a nedovoliť, aby unikol. Pane Bože pomôž mi v tom.